Mýtus, ktorý odrádza od liečby
Bolesť kolena pri schodoch, ranné stuhnutie, ktoré pretrváva pár minút, a ortopéd, ktorý na röntgene povie: „veď to je vekom.“ Túto vetu počuje na Slovensku väčšina ľudí nad päťdesiat rokov a mnohí ju prijmú ako rozsudok. Artróza sa síce s vekom stáva častejšou, ale nie je nevyhnutným „opotrebovaním“, proti ktorému nemá zmysel nič robiť.
Ak by bola artróza len súčasťou starnutia, nedalo by sa vysvetliť, prečo ňou trpia aj mladší ľudia alebo prečo sa u dvoch rovesníkov vyvíja tak odlišne. Riziko stúpa s vekom, no konečný výsledok formuje kombinácia faktorov – časť z nich sa dá ovplyvniť.
Artróza nie je „opotrebovaný stroj“
Artróza, po slovensky osteoartróza, je ochorenie celého kĺbu, nielen chrupky. Kĺbová tekutina, kosť pod chrupkou, väzy aj svaly okolo kĺbu – všetko sa na obraze choroby podieľa. Zjednodušenie „chrupka sa obrúsila“ opisuje iba špičku problému a vedie k falošnému záveru, že ide o nezvratnú jazdu vekom.
V skutočnosti pri artróze prebiehajú aj procesy, ktoré možno ovplyvniť – zápal v kĺbovej výstelke, prestavba kosti, oslabenie svalov. Práve tie sú dôvod, prečo majú pohyb, hmotnosť a svalová sila taký veľký vplyv na to, ako sa ochorenie prejaví.
Vek zvyšuje riziko, ale nerieši všetko
Pravdou je, že vek patrí medzi najsilnejšie rizikové faktory. So zvyšujúcim sa vekom pribúda mikroskopických poškodení, kĺbová tekutina stráca na kvalite a regenerácia chrupky sa spomaľuje. Štatisticky sa artróza kolena a bedra častejšie objavuje po päťdesiatke a ešte viac po sedemdesiatke.
Rovnako dôležité je, že vek nie je jediný ani nevyhnutný faktor. Veľa ľudí má výrazné zmeny na röntgene bez akejkoľvek bolesti a niektorí s artrózou diagnostikovanou už po tridsiatke. Vek zvyšuje náchylnosť, ale o tom, či sa choroba rozvinie a ako bude bolesť intenzívna, rozhoduje viac.
Čo okrem veku formuje artrózu
Keď vek nie je celý príbeh, čo je zvyšok? Rizikové faktory sa delia na tie, ktoré ovplyvniť nemôžeme, a na tie, ktoré môžeme.
| Faktor | Či ho vieme ovplyvniť | Ako pôsobí |
|---|---|---|
| Vek | nie | zvyšuje náchylnosť kĺbu |
| Genetika a pohlavie | nie | dedičná predispozícia |
| Nadváha | áno | každé kilo navyše zaťaží koleno niekoľkonásobne |
| Poranenia kĺbu | čiastočne | vhodná liečba a rehabilitácia zmiernia dosah |
| Pracovná a športová záťaž | čiastočne | opakované preťaženie zvyšuje riziko |
| Svalová sila | áno | silné svaly odľahčia kĺb |
Najväčšia chyba by bola pozerať sa na vek ako na dôvod nič nerobiť. Z faktorov, ktoré sa dajú ovplyvniť, pritom ide práve o tie, ktoré majú na priebeh ochorenia najväčší vplyv.
Čo spomaľuje artrózu aj po šesťdesiatke
Dôkazy o tom, že priebeh artrózy nezávisí iba od kalendárneho veku, sú rozsiahle. Randomizovaná štúdia IDEA ukázala, že kombinácia úbytku hmotnosti a cvičenia znižuje záťaž kolena, zápal aj bolesť u ľudí s nadváhou a artrózou kolena.
Prečo pohyb funguje, vysvetľuje prehľad Beckwéeho a kolegov: cvičenie znižuje bolesť aj invalidizáciu, a to nezávisle od veku pacienta.
- úbytok hmotnosti o päť až desať percent zníži zaťaženie kĺbu a zmierni bolesť
- posilňovanie svalov stehna a sedacích svalov stabilizuje kĺb
- aeróbna aktivita bez nárazov – chôdza, rotoped, plávanie – zlepší funkciu
- pravidelnosť je dôležitejšia ako výkon, pozvoľný štart chránia svaly
Užitočné nie je len to, čo človek pridá, ale aj to, čoho sa zbaví. Dlhodobé šetrenie kĺbu vedie k oslabeniu svalov a zhoršeniu stability, takže „odpočívanie“ môže paradoxne artrózu zhoršiť.
Záťaž v práci a športe: faktor, ktorý vek nevysvetlí
Kľačanie, časté drepovanie, zdvíhanie bremien či dlhé státie v práci – metaanalýza McWilliamsa a kolegov z roku 2011 potvrdila, že práve opakovaná pracovná záťaž zvyšuje riziko artrózy kolena. Ak by za všetkým stál iba vek, rozdiely medzi profesiami by nedávali zmysel.
Podobné to je so športom. Úrazy, operácie menisku alebo väzov v mladom veku zanechávajú na kĺbe stopu, ktorá sa pričíta až o desaťročia neskôr. Spojenie medzi zranením a neskoršou artrózou je pritom známe – a je ďalším argumentom, že ochorenie nespadá ľuďom „len z veku“.
Znamená to aj dobrú správu: prácu a šport vieme prispôsobiť. Pauzy na zmenu polohy, vhodná obuv, korekcia techniky cvičenia a rehabilitácia po úraze sú konkrétne zásahy, ktoré majú zmysel v každom veku.
Kedy na Slovensku vyhľadať lekára
Artróza sa netýka len seniorov a ignorovanie bolesti s vetou „to je vekom“ môže oddialiť liečbu. Na Slovensku je prvým krokom praktický lekár, ktorý vás po vyšetrení odošle k ortopédovi, reumatológovi alebo fyzioterapeutovi – podľa toho, čo vyšetrenie ukáže.
K lekárovi patríte, ak bolesť trvá dlhšie ako niekoľko týždňov, budí vás v noci, kĺb opúcha, sčervenie alebo sa ohrieva. Vyšetrenie a rehabilitáciu hradí zdravotná poisťovňa vrátane VŠZP, takže strach z poplatkov nie je dôvod odkladať návštevu.
MUDr. Marika Šteňová, PhD., vedúca lekárka Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch, pripomína, že včasná diagnostika odlíši artrózu od zápalových ochorení kĺbov, ktoré sa liečia úplne inak. „Bolesť kĺbu nie je trestom za vek, ale signálom, ktorý si zaslúži odpoveď,“ dodáva.